Prehľad hnojív v akváriu s rastlinami

Rastliny potrebujú na prežitie a rast svetlo, vzduch a potravu. Tí, ktorí sú v hobby osadených akvárií nováčikovia, sa sústredia predovšetkým na prvé dve veci a myslia si, že ide o pokročilejšiu tému, ktorou sa budú zaoberať až neskôr. Skúmajú typy a intenzitu osvetlenia, dávkovanie oxidu uhličitého do akvária, no zložitosti všetkých živín, ktoré ich akváriové rastliny potrebujú, sa venujú len zriedka – a často sa k tejto téme dostanú až vtedy, keď už zažili nejakú formu nedostatku živín a ich akvárium je v ohrození. Môže sa to zdať ako veľa informácií naraz, no na pochopenie základov stačí zdravý rozum.

Začnime konštatovaním, že každý živý organizmus potrebuje potravu. Tento článok sa ďalej bude venovať tomu, aké živiny vaše akváriové rastliny potrebujú.

Hnojivá pre rastliny sa vo všeobecnosti delia do 2 kategórií: makroživiny a mikroživiny.

Makroživiny

Makroživiny, označované aj ako N-P-K (dusík, fosfor, draslík), spotrebúvajú vodné rastliny vo veľkých množstvách. Dajú sa prirovnať k sacharidom a bielkovinám v našej strave. Sú potrebné na rast rastlín. Chovatelia akváriových rastlín by mali tieto živiny dávkovať pravidelne, približne hodinu pred „zapnutím svetla“.

Mikroživiny

Mikroživiny v akváriových hnojivách tvoria rôzne minerály, ktoré rastliny potrebujú v malých množstvách na určité funkcie. Železo, vápnik, horčík, bór a niektoré ďalšie stopové prvky sú v skutočnosti nevyhnutné na udržanie zdravia rastlín. Tieto stopové prvky sú akoby vitamínmi a minerálmi rastlinného sveta. Tieto živiny by sa na rozdiel od makroživín mali dávkovať skôr po „vypnutí svetla“.

Ako vybrať najlepšie hnojivo pre akváriové rastliny?

Najlepší produkt by mal uvádzať prítomnosť týchto prvkov a ich presné množstvo. Neverte značke, ktorá tieto informácie neuvádza. Podobne ako pri nákupe potravín v supermarkete, aj tu ľudia potrebujú vedieť, z čoho je výrobok zložený a v akom množstve.

Dusík

Rastliny potrebujú veľké množstvo dusíka. Ide o hlavnú „potravu“ pre každú vodnú rastlinu. Dusík je nevyhnutný pre tvorbu nového rastu. Akvárium s dostatočným prísunom dusíka sa prejavuje jasnými, zelenými, zdravými listami a veľmi rýchlo rastúcimi rastlinami. Dusík vo forme dusičnanov, ako konečný produkt dusíkového cyklu, vzniká v zdravom, dobre zabehnutom akváriu, preto treba starostlivo zvážiť, koľko dusíka do akvária pridávať. V hustom osadenom akváriu bude pravdepodobne potrebné len minimálne dodatočné dávkovanie, prípadne žiadne, pretože nedostatok dusíka je nepravdepodobný. Práve preto väčšina hnojív určených pre osadené akváriá obsahuje len veľmi malé percento tejto zložky, alebo ju neobsahuje vôbec.

Fosfor

Dusík aj fosfor sú takmer s istotou prítomné v dobre zabehnutom akváriu. Do akvária sa dostávajú predovšetkým prostredníctvom kŕmenia rýb a ostatnej fauny. Fosfor je nevyhnutný pre tvorbu rastlinných buniek a celkové zdravie rastlín, no rovnako ako pri dusíku treba starostlivo zvážiť, či je potrebné túto zlúčeninu do osadeného akvária pridávať – akvárium ju totiž bude obsahovať aj tak. Jedným z príznakov jej nedostatku je výskyt veľmi tmavozelenej, zakrpatenej listovej zóny. Ďalším príznakom je pomalý rast rastlín.

Draslík

Draslík je nevyhnutný pre schopnosť rastlín regulovať vodu a niektoré živiny. Práve na jeho dodávanie sa zameriava väčšina hnojív pre akváriové rastliny, keďže sa v osadenom akváriu bežne nevyskytuje ani nevytvára. Akvárium s dostatkom draslíka a fosforu možno spoznať podľa rastlín s veľmi zdravými koreňmi. U niektorých stonkových rastlín možno dokonca pozorovať korene vyrastajúce zo strednej časti stonky ďaleko od substrátu. Na rozdiel od dusíka a fosforu nadbytok draslíka vo vodnom stĺpci nespôsobuje rast rias, no určite spôsobí iné problémy. Žltnutie alebo hnednutie okrajov listov je príznakom nedostatku draslíka. Pozorovať možno aj spomalený rast.

Železo

Zo všetkých mikroživín je železo jednou z najdôležitejších. Niektoré firmy dokonca ponúkajú samostatnú fľašu hnojiva s vyšším obsahom železa. Železo zohráva dôležitú úlohu pri syntéze chlorofylu. Táto živina je zodpovedná za zdravé sfarbenie v osadenom akváriu a je nenahraditeľná pri holandskom štýle osadenia. Železo sa vyskytuje v mnohých formách. Formou, ktorú dokážu rastliny využiť, je Fe2, bežne dodávané ako síran železnatý. Rastliny ho nepotrebujú veľa, no potrebujú ho. Príznakom nedostatku železa je nedostatok pigmentu alebo sfarbenia na nových listoch, ktoré tak pôsobia žltkasto. Pozorovať možno aj výrazné zelené žilky na bledých starých listoch.

Vápnik a horčík

Práve tieto prvky rozpustené vo vode spôsobujú jej tvrdosť. Bežne sa nachádzajú vo vodovodnej vode, pokiaľ nie je miestna vodovodná voda príliš mäkká, čo je zriedkavé. Praktickým opatrením je sledovať hodnotu TDS (celkové množstvo rozpustených látok) vo vode. Ak je príliš nízka, voda v akváriu je príliš mäkká a vápnik a horčík je potrebné jednoznačne doplniť. Ak je TDS naopak príliš vysoké, akvarista môže potrebovať vodu zriediť mäkšou vodou, aby dosiahol správne hodnoty. Väčšina akvaristov však tieto prvky v osadenom akváriu doplňovať nemusí. Skrútený nový rast je jasným príznakom nedostatku vápnika, zatiaľ čo nedostatok horčíka sa prejavuje podobne ako nedostatok železa – listy chlorotizujú, čo im dodáva žltkastý vzhľad s tmavšími žilkami. Tieto príznaky sa často vyskytujú spolu.

Ďalšie mikroživiny

Medzi ďalšie mikroživiny, ktoré stoja za zmienku, patria bór, mangán, molybdén a zinok. Tieto prvky sa zvyčajne dodávajú vo forme univerzálneho hnojiva „all in one“. Hoci sa podávajú v malých dávkach, tieto mikroživiny sú aj tak nevyhnutné pre prežitie rastlín a celkovú výživu akváriových rastlín.

Ako dávkovať mikro- a makroživiny?

Hnojivá pre osadené akváriá možno dávkovať viacerými spôsobmi. Vyvážené univerzálne hnojivo je ideálnou voľbou pre začiatočníkov v akváriovom hobby, keďže nevyžaduje prepočítavanie pomeru jednotlivých živín. So získanými skúsenosťami môžete začať dávkovať makro- a mikroživiny oddelene, vo forme tekutých hnojív. Použitie tekutých hnojív umožňuje lepšiu kontrolu rastu náročnejších druhov rastlín. Tieto tekuté hnojivá zároveň umožňujú pestovať rastliny s hnedými a červenými odtieňmi. Na dosiahnutie plného sfarbenia môžu takéto rastliny potrebovať väčšie množstvo živín alebo cielenú reguláciu dostupnosti jednotlivých živín.

Hnojenie oxidom uhličitým

Hnojenie oxidom uhličitým sa odporúča najmä v akváriách so silným osvetlením, hoci prínosné je aj v akváriách so slabším svetlom. Prečo? Všetky rastliny potrebujú oxid uhličitý na fotosyntézu. V akváriách so silným osvetlením sú rastliny viac stimulované prijímať CO2 z vodného stĺpca. Existuje množstvo rastlín, ktoré sa bez dávkovania CO2 považujú v osadených akváriách dokonca za nepestovateľné, napríklad eriocaulon cinereum. V prírode sa CO2 vo vode bežne vyskytuje vo veľkých množstvách z podzemných zásob tohto plynu a z rozkladu rôznych organických zlúčenín. Podrobnosti nájdete v tomto článku. V akváriách sa CO2 nenachádza v takom množstve, preto je jeho dávkovanie veľmi užitočné pre rast rastlín. CO2 je tiež veľmi prospešné pre pomaly rastúce rastliny, keďže ich stimuluje k rýchlejšiemu rastu. Toto rastlinné hnojivo navyše veľmi pozitívne ovplyvňuje zdravie a sfarbenie rastlín. Ak ste CO2 ešte nevyskúšali, pozrite si náš podrobný článok ako pripraviť akvárium obohatené o CO2. Sme si istí, že po nastavení takéhoto akvária uvidíte na svojich rastlinách výrazný rozdiel.

Zhrnutie

Je dôležité si uvedomiť, že predávkovanie živinami je rovnako škodlivé ako ich nedostatok. Toto nie je prípad, kedy platí zásada „menej je viac“. Prečítajte si pokyny na etikete. Rastliny pozorujte denne. Zoznámte sa s nárokmi svojich rastlín na starostlivosť a nedávkujte viac živín, než je potrebné, inak vaše akváriové rastliny budú trpieť. Veríme, že vďaka tomuto článku budete v budúcnosti vedieť, ako riešiť nedostatok živín!