Vplyv teploty na embryonálny a neskorší vývoj rýb

Už od najranejšieho štádia života rýb je teplota vody faktorom, ktorý má obrovský vplyv na prvé okamihy života ryby, ako aj na jej ďalší vývoj a existenciu.

Ako to funguje v praxi?

V okamihu párenia, teda pri ikrení dospelých jedincov, popri fyzikálno-chemických parametroch vody zohráva úlohu aj teplotný faktor. Bod ikrenia je pri každom druhu ryby iný, no tento aspekt bude opísaný neskôr v tomto článku.

Keď je ikra uložená vo vhodných fyzikálno-chemických podmienkach vody, jej vývoj ovplyvňuje mnoho faktorov, ako napríklad:
-tvrdosť vody

-kyslosť

-teplota

-elektrická vodivosť

-doba vystavenia ikier slnečnému alebo inému svetlu

-biologický faktor - plesne, baktérie, prvoky atď.

Teplota. Čím vyššia je, tým rýchlejšie prebieha vývoj. Znamená rýchlejšie aj lepšie?

Nie je to celkom tak. Vedecky je potvrdené, že vyššia teplota spôsobuje rýchlejší vývoj embrya a rýchlejší a početnejší výskyt buniek liahnucej žľazy. Ich väčší počet skracuje čas vývoja embrya a urýchľuje uvoľnenie z ikry. Tieto bunky sa nachádzajú v prednej časti hlavy, na prednej stene žĺtkového vaku a na prsných plutvách, a keď sa objavia na tele embrya, spôsobujú mu svrbenie. Čím je buniek v liahnucej žľaze viac, tým je takzvané svrbenie silnejšie. Embryo sa začne krútiť a otáčať, kým sa nepretrhne stena ikry a nevyslobodí sa z nej. Vtedy sa z neho stáva mláďa, ktoré my akvaristi nazývame plôdik.
Plôdik vyliahnutý pri vyššej teplote je menší, zatiaľ čo počet potomstva je oveľa vyšší, čo by malo byť pre chovateľov pozitívnym aspektom. V prírode je, žiaľ, prežitie nízke (predátori, obmedzené množstvo potravy atď.), no podobné dôsledky má aj chov v zajatí.

Pri vysokých teplotách je aktivita tráviaceho systému, teda metabolizmus, vyššia. Ryby potrebujú na normálny vývoj viac potravy.

Častejšie kŕmenie znamená viac zvyškov potravy a látok metabolickej premeny - predovšetkým močoviny. Asi každý vie, ako pôsobia.

Ryba, ktorá sa vyliahne a vyvíja pri vyšších teplotách, nikdy nedosiahne veľkosť uvádzanú v literatúre, pretože jej vývoj je urýchlený a zakrpatený. Zakrpatenie tiež znamená, že dospelé jedince kladú menej ikier.

Z pohľadu chovateľa sú takéto ryby slabšie, častejšie ochorejú, veľa žerú a majú málo potomstva. Je to pozitívny aspekt - skôr o tom pochybujem.

Ďalšou skupinou sú ryby, ktorým sa darí pri bežných teplotách. Priemerný čas vývoja mláďat, priemerná veľkosť a normálny priebeh chovného vývoja. Ryby dosahujú pohlavnú dospelosť za 6-18 mesiacov (v závislosti od druhu). Čím neskôr sa im umožní ikriť, tým väčšie vyrastú.

Poslednou skupinou sú ryby, ktorým sa darí v chladnej vode. Teplota ovplyvňuje predĺžený vývoj ikier (z ktorých veľká časť hynie), predĺženú dobu dozrievania embryí a moment liahnutia mláďat.

Spomalením rodenia rýb sa ich narodí menej. Tie, ktoré prežijú, sú veľmi odolné voči chorobám, dorastajú do väčších rozmerov, dávajú viac potomstva, a preto sú v chove veľmi žiadané a dávajú danému druhu šancu na prežitie.

Nízka teplota spôsobuje vznik kiahní rýb a mnohých ďalších nebezpečných chorôb akváriových rýb. Naopak, príliš vysoká teplota sterilizuje nádrž, keďže ničí prospešnú mikroflóru.

V skratke sme sa pozreli na vplyv teploty na ryby. Nezabúdajte na faktor zakrpatenia, ktorý je pri chove veľmi dôležitý a negatívny.

Teraz sa vy, chovatelia, sami seba opýtajte, ako optimalizovať svoj chov vzhľadom na teplotný faktor. A nezabudnite skontrolovať, či sa pri chove nedopúšťate chýb len kvôli jednoduchej teplote.