Existuje mnoho druhov vodných rastlín. Spôsob ich vysádzania do akvária závisí od typu ich štruktúry. Tri hlavné kategórie sú:

1. Koreňové rastliny.

2. Epifytické rastliny, ktoré majú málo koreňov alebo nemajú žiadne korene.

3. Plávajúce rastliny.

1) Koreňové rastliny

Koreňové rastliny sa zvyčajne vsadzujú priamo do substrátu. Ak sa akvárium zariaďuje po prvý raz alebo prechádza prestavbou, je lepšie najprv umiestniť hardscape (drevo, kamene atď.) na požadované miesta.
Ak je rastlín veľa, alebo ak bude trvať nejaký čas, kým sa nádrž napustí vodou, je dobré mať poruke rozprašovač s čistou vodou. Príležitostne postriekajte rastliny vystavené vzduchu (či už vysadené, alebo čakajúce na vysadenie), aby nevyschli. Takisto je dobré dbať na to, aby bol substrát vlhký.
Rastliny sa zvyčajne pestujú v „kamennej vlne“, ktorá vyzerá ako hnedá alebo béžová vata. Tento materiál pomáha rastline rásť nad vodou v škôlke, ale ak jej zostane pripevnené priveľa, stáva sa prekážkou rastu koreňov. Túto kamennú vlnu opatrne odstráňte z koreňov, rovnako ako plastový kvetináč či nádobku, a rozdeľte exemplár na niekoľko samostatných rastlín. Väčšinu exemplárov možno ľahko rozdeliť na 4 až 8 (alebo viac) jednotlivých rastlín. V tejto fáze nezáleží na veľkosti. Pri dobrej starostlivosti dorastie do veľkého exemplára aj tá najmenšia sadenica.
Rozdelenie rastliny na niekoľko samostatných kusov je dôležité, pretože okolo každej sadenice tak zostáva viac priestoru na prúdenie vody, ktorá k jednotlivým listom privádza CO2, kyslík a živiny. Keď sú rastliny natesno zhlukované, stonky vnútri zhluku trpia nedostatkom výživy a, čo je dôležitejšie, nedostatkom dvoch najdôležitejších látok – CO2 a kyslíka. Ako všeobecné pravidlo platí, že medzi jednotlivými stonkami by mala byť vzdialenosť aspoň jeden centimeter, a keď sa pozriete na práve vysadenú skupinku, mali by ste bez problémov spočítať každý jednotlivý kus.
Korene rastlín by sa mali skrátiť na dĺžku približne 1 až 2 centimetre. Všetky hnedé alebo rozbahnené korene treba odstrániť, keďže sú odumreté alebo odumierajúce. Zdravé korene bývajú zvyčajne biele alebo veľmi svetlej farby. Rovnako ako pri stonkách nad substrátom platí, že ak je príliš veľa koreňov natesno pri sebe, všetky trpia.
Na vsadzovanie stoniek je tiež dobré použiť pinzetu. Pinzetou uchopte koreň alebo korunku (miesto, kde sa koreň stretáva so stonkou), vsuňte rastlinu niekoľko centimetrov do substrátu, uvoľnite zovretie pinzety, aby sa čeľuste vzdialili od rastliny, a opatrne pinzetu vytiahnite. Ak je vody priveľa (t. j. hladina vody je vyššia než substrát), spôsobuje to väčšiu vztlakovosť substrátu aj rastliny, čo tento úkon sťažuje.
Ak nemáte k dispozícii pinzetu, držte rastlinu tak, že korunku umiestnite na špičku ukazováka, zatiaľ čo stonku pridržiavate palcom, a ukazovák vsuňte do substrátu. Voľnou rukou pridržiavajte rastlinu na mieste, kým prsty, ktorými sadíte, vyťahujete zo substrátu.

2) Epifytické rastliny
Epifytické rastliny v prírode zvyčajne rastú na povrchu nejakého predmetu, napríklad na kameňoch, alebo dokonca na iných rastlinách. Typickými príkladmi sú Anubias, machy a kapradiny. Zatiaľ čo mach korene nemá, Anubias a kapradiny majú útvary, ktoré korene pripomínajú. Tieto koreňom podobné výbežky sa nazývajú rizómy a ich funkciou je uchytiť sa na tvrdom povrchu. Ak sa rizóm vsadí do substrátu, výrazne sa zvyšuje pravdepodobnosť, že rizóm zhnije a o rastlinu môžete prísť. Preto je najlepšie tieto rastliny upevniť na povrch nad substrátom.
Existuje niekoľko možností, ako epifyty upevniť:

  • Na priviazanie rizómu alebo machu k štruktúre možno použiť obyčajnú šijaciu niť alebo rybársky vlasec. Ide o veľmi jednoduchý spôsob. Stačí niť omotať okolo rizómu, koreňa alebo pramienka machu. Neomotávajte ju príliš pevne, pretože by pri raste rizóm, koreň alebo pramienok zovrela. Rôzne rastliny majú rôznu schopnosť prichytiť sa na povrch. Prichytenie rastliny môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Niektoré machy sa na povrch nikdy neprichytia a na udržanie rastliny na mieste bude treba niť priebežne dotiahnuť. Bavlnená šijacia niť sa časom vo vode rozpadne. Nylonový vlasec sa, samozrejme, nerozloží. Nech zvolíte akúkoľvek niť, istý čas počas rastu rastliny môže vyzerať neesteticky, no napokon by ju mal prekryť nový nárast.
  • Rizóm, koreň alebo mach možno k štruktúre prilepiť sekundovým lepidlom. Tento produkt sa predáva pod rôznymi názvami, napríklad Crazy Glue. Účinnou látkou je „kyanoakrylát“. Za sekundové lepidlo teda možno považovať akékoľvek lepidlo s touto zložkou.
Sekundové lepidlo je legendárne vďaka pevnosti spoja, jednoduchému nanášaniu a rýchlemu vytvrdnutiu. Práve táto rýchlosť vytvrdnutia ho robí vhodným na prilepenie rastliny k štruktúre, na rozdiel od iných druhov lepidiel, ktoré si môžu vyžadovať 15 minút či viac. Sekundové lepidlo vytvrdne v priebehu sekúnd bez ohľadu na to, či je povrch vlhký. Vo vode je pre ryby aj netoxické, keďže sa okamžite stočí do gulôčky a stvrdne na nerozpustnú guľôčku. Nevýhodou tejto metódy je, že si ňou veľmi ľahko zlepíte prsty alebo si na konce prstov prilepíte kúsky rastlinnej hmoty. Chemikália nazývaná „acetón“ slúži na odstránenie sekundového lepidla. Acetón je hlavnou zložkou niektorých odlakovačov na nechty. Ak ho nanesiete na vatovú tyčinku a priložíte na zlepené miesto, lepidlo sa veľmi rýchlo uvoľní. Keď lepidlo vytvrdne pod vodou, zbelie do mliečna. Aj tu však platí, že ako rastlina rastie, toto miesto sa postupne prekryje. Lepidlo môže rastlinu mierne poškodiť v mieste, kde sa dotýka rizómu. Aj tu platí, že na prichytenie rastliny k povrchu stačí len veľmi malé množstvo.
  • Na spevnenie väčšej masy machu alebo riccie možno okolo štruktúry omotať dámsku sieťku na vlasy. Uistite sa, že oká sieťky nie sú príliš veľké, aby cez ne kúsky rastliny neunikali, a že sieťka nie je okolo kameňa alebo dreva omotaná príliš pevne.
  • Treba tiež poznamenať, že takmer akúkoľvek rastlinu, koreňovú aj epifytickú, možno k štruktúre pripevniť ktoroukoľvek z vyššie uvedených metód. Vodné rastliny sa živia cez listy, preto pokiaľ je vodný stĺpec zásobovaný živinami, nezáleží na tom, že rastlina nie je zakorenená. Napríklad rastliny ako rotala alebo iné drobnolisté rastliny môžu pripevnené na dreve vyzerať úchvatne a pripomínať listy a konáre veľkého stromu.

3) Plávajúce rastliny

Plávajúce rastliny sú užitočné na tienenie nadmerného množstva svetla vnikajúceho do vnútra nádrže. To môže pomôcť znížiť výskyt rozvoja rias. Obzvlášť užitočné je to pri rozbehu nádrže, keď nadmerné osvetlenie spôsobuje značnú časť problémov so zdravím rastlín. Môžu sa pridať priamo bez akéhokoľvek špeciálneho postupu, jedinou úlohou je skontrolovať, či nemajú poškodené listy alebo korene. Silný prúd z filtra ich zhromaždí na opačnej strane nádrže, takže ak by to predstavovalo problém, môže byť potrebné upraviť výstup filtra.




Problémy so zdravím rastlín pri ich pridávaní do akvária

Mnohí nadšenci narazia na problémy už v priebehu pár dní od pridania nových rastlín. Niektorí si dokonca sťažujú dodávateľovi, že im predal chybné rastliny. Pravda sa však skrýva v základnej fyziológii všetkých rastlín. Faktom je, že všetky rastliny potrebujú na prežitie dve najdôležitejšie zložky – oxid uhličitý a kyslík. Komerčné vodné rastliny sa pestujú mimo vody, v škôlke. Mnohí ľudia predpokladajú, že keď je rastlina vodná, dá sa okamžite ponoriť do vody a mala by hneď začať rásť, no opak je pravdou.

V prírode je pre vodné rastliny typické, že žijú dvoma spôsobmi života, pričom každý z nich si vyžaduje inú fyziológiu. V istom zmysle sa to dá prirovnať k premene húsenice na mora. Počas suchého obdobia je hladina vody nízka. Väčšina alebo celá rastlina je vystavená vzduchu a rastlina žije veľmi podobne ako suchozemská rastlina. Presne takto sa pestuje aj v škôlke. Má pevné stonky a hrubé, tuhé, nepremokavé listy. Má prístup k atmosférickému CO2, ktorého je v hojnosti – vyše 300 ppm. V prirodzenom prostredí začnú s nástupom vlhkého obdobia padať dažde a hladina záplav postupne stúpa, čo rastline poskytuje čas na zmenu fyziológie tak, aby sa lepšie prispôsobila životu pod vodou. V našom prípade však nádrž zvyčajne zaplavíme naraz, čo spôsobuje, že takmer všetky okrem najodolnejších rastlín trpia nedostatkom kyslíka a CO2. Plyny sú vo vode menej rozpustné a difundujú tisíckrát pomalšie než vo vzduchu. Tuhé nepremokavé listy a pevná štruktúra, ktoré rastline dobre slúžili počas suchého obdobia a v škôlke, sa teraz stávajú vážnou záťažou. Karty sú teda proti rastline. Situáciu ešte zhoršuje to, že nadšenci rastliny často vystavujú ešte väčšiemu stresu tým, že ich umiestnia pod silné osvetlenie, ktoré zvyšuje ich metabolizmus a spôsobuje, že ešte rýchlejšie vyčerpávajú svoje energetické zásoby.

Výsledkom môže byť čokoľvek od premnoženia rias až po úplné rozpadnutie sa rastliny. V závislosti od kombinácie podmienok sa to môže odohrať v priebehu niekoľkých týždňov – alebo v tých najhorších prípadoch aj za taký krátky čas, ako je 24 hodín.

Keď pozorujeme takéto problémy so zdravím rastlín, pri analýze príčiny treba zohľadniť silnú možnosť, že ide o zlú výmenu plynov spôsobujúcu hypoxiu a/alebo nedostatok CO2.

Nasledujúce príznaky signalizujú vážne problémy s výmenou plynov:

Rozpadanie, priehľadnosť listov, mäknutie stoniek alebo listov.

Ak k tomu dôjde krátko po ponorení rastliny, treba okamžite konať, aby sa predišlo jej úplnej strate. Vyberte rastlinu zo substrátu a nechajte ju plávať. Užitočnou pomôckou je odchovná sieťka alebo pasca, v ktorej rastlina zostane a nebude vtiahnutá do prívodov filtra, prepadov a podobne. Ak nedokážete zabrániť tomu, aby sa rastlina zmietala alebo bola vtiahnutá do prívodu filtra, vyberte ju a nechajte plávať v ľubovoľnej nádobe, napríklad v miske naplnenej vodou (postačí akákoľvek voda – z vodovodu, dažďová, z nádrže atď.).

Nechajte rastlinu niekoľko dní až týždňov zregenerovať v závislosti od závažnosti poškodenia. Plávanie rastliny týmto spôsobom jej umožňuje dýchať, teda dáva jej okamžitý prístup k atmosférickému kyslíku a CO2. Problémy s výmenou plynov, konkrétne s CO2, môžu mať mnoho rôznych príčin:

1. Uistite sa, že drop checker má v čase, keď sa zapne svetlo, jasne limetkovo zelenú farbu.



2. Uistite sa, že ste znížili intenzitu svetla o 50 %.

3. Skráťte fotoperiódu na maximálne 5 – 6 hodín.

4. Uistite sa, že prietok nie je obmedzený, že prívody filtra nie sú upchaté a že vo filtroch nie je príliš veľa náplne. Ak je to možné, dodržiavajte pravidlo 10X, podľa ktorého by mal byť výkon (obeh) filtra približne desaťnásobkom objemu nádrže.

5. Preskúmajte používané spôsoby rozvodu prúdenia. Je celkom možné mať silný prúd, ktorý je však narušený veľkými predmetmi v nádrži alebo nevhodným umiestnením výstupu filtra. Ak má filter nastaviteľný prietok, uistite sa, že je nastavený na maximum. Ak maximálne nastavenie ruší ryby, hľadajte spôsoby, ako energiu prúdu rovnomerne rozložiť po celej nádrži. Ak používate viacero filtrov a čerpadiel, uistite sa, že všetky čerpadlá a výstupy filtrov smerujú rovnobežne a rovnakým smerom. Vždy sa VYHNITE umiestneniu výstupov filtra a čerpadla oproti sebe.

6. Preskúmajte spôsoby rozptylu CO2. Veľké nádrže (200 l a viac) najlepšie fungujú s inline CO2 reaktormi. Ak nie je praktické nainštalovať inline zariadenie, priveďte plyn zo zariadenia vnútri nádrže tesne pod prívod filtra, aby filter pohltil bublinky plynu. Môže to spôsobiť škvŕkanie alebo mierny hluk. Vyriešte to experimentovaním s rýchlosťou vstrekovania.

7. Osadené nádrže nepotrebujú takmer toľko filtračnej náplne ako nádrže len s rybami. Je to preto, že zdravé rastliny prijímajú amoniak/amónium priamo z vodného stĺpca. Filtračná náplň spôsobuje odpor pre čerpadlo a výrazne znižuje prietok. Medzi najhoršie v tomto smere patrí keramická sklenená náplň. Postačí hrubá pena, alfagrog alebo akákoľvek ľahká, pórovitá náplň, ktorá navyše zlepší prietok v nádrži.

Nasledujúce príznaky signalizujú výrazné, no bezprostredne neohrozujúce problémy s výmenou plynov:

Nadmerný úbytok listov, hnedé škvrny, čierne škvrny alebo iné odfarbenie, deformácia listov, priehľadnosť listov, chlpaté alebo akékoľvek vláknité riasy, čierne trsové riasy (BBA), predlžovanie stoniek, teda vytiahnutý rast.

Treba postupovať podľa rovnakých krokov (body 1 – 7) uvedených vyššie. Ak má navyše nádrž vysokú hustotu rastlín, môže to spôsobovať obmedzený prietok. Prerezávanie a preriedenie môže pomôcť tento problém zmierniť.

Proti BBA možno bojovať pomocou produktov na báze tekutého uhlíka obsahujúcich glutaraldehyd. Dávkujte podľa odporúčania na fľaši, pokiaľ nemáte rastliny, ktoré na tekutý uhlík reagujú negatívne. Rastliny ako riccia, bublinatka alebo pečeňovky majú nízku toleranciu, preto sa vyhnite predávkovaniu. Sledujte správanie a zdravie fauny. Poškodenie BBA možno overiť podľa toho, že sfarbenie rias prejde do ružova/fialova – takto poškodenú riasu potom možno odstrániť. Majte však na pamäti, že ak sa podmienky nezlepšia, BBA sa vráti. Tekutý uhlík možno použiť aj proti zeleným vláknitým riasam, no v tomto prípade funguje tak, že zvyšuje dostupnosť CO2, vďaka čomu sú rastliny zdravšie.

Ak množstvo CO2 už nemožno ďalej zvyšovať kvôli nízkej tolerancii rýb, tekutý uhlík možno používať denne ako doplnok. Mal by sa pridávať tesne pred zapnutím svetla, keďže sa časom rozkladá.

IO diffuser

Zlé bubliny: prečo sa hmla z CO2 difúzora nedostane k rastlinám

Zlé bubliny znamenajú, že CO2 difúzor prepúšťa plyn, ktorý vôbec nerozdrobí: tučné, hrkotajúce bubliny, ktoré sa ženú k hladine namiesto jemnej bielej hmly putujúcej medzi rastlinami. Obvyklé príčiny sú pracovný tlak nižší, než keramika potrebuje, zanesená alebo prasknutá membrána, netesniaci...

Čítať viaco Zlé bubliny: prečo sa hmla z CO2 difúzora nedostane k rastlinám

drop checker glass

Dávkovanie CO2 pre akváriové rastliny: čo prináša a ako začať

Dávkovanie CO2 dodáva do akváriovej vody rozpustený oxid uhličitý, aby rastliny mohli fotosyntetizovať tempom, ktoré im ich svetlo a živiny už dovoľujú. V rastlinnom akváriu sa uhlík zvyčajne vyčerpá ako prvý, takže stály prívod zrýchli rast, vyplní listy a riasam nechá menej miesta. Funkčná zostava potrebuje regulátor, difuzér a spôsob, ako odčítať úroveň vo vode.

Čítať viaco Dávkovanie CO2 pre akváriové rastliny: čo prináša a ako začať

How to Clean a Clogged CO2 Diffuser in a Planted Aquarium

Ako vyčistiť zanesený CO2 difuzér v rastlinnom akváriu

Zanesený CO2 difuzér je taký, ktorého keramika sa zaplnila vodným kameňom, riasami a organickým povlakom, a tak namiesto jemnej hmly vypúšťa veľké bubliny. Vyčistíte ho tak, že zavriete CO2, difuzér vyberiete z akvária, zotriete viditeľný porast, keramiku necháte odležať v...

Čítať viaco Ako vyčistiť zanesený CO2 difuzér v rastlinnom akváriu

 

My Wishlist

Loding your saved items

Don't lose your wishlist!

My Wishlist

Loding your saved items

Don't lose your wishlist!